Slnečná radosť

 
 
 

Slnečná radosť

 

Hlas prírody nám umožňuje načúvať hlbinám vedomia i nevedomia Zeme a jej obyvateľov. Porozumieť štebotu vtáčikov,  úprimnému pohľadu zvieratiek. Započúvať sa do lahodných tónov žblnkotajúceho potôčika a možno si spievať pieseň vo víre farebných tónov pestrého ruchu korún stromov, šušťiacej trávy a vzácnej spoločnosti krásnych motýľov. Tancovať v kruhu prírodných anielov  a pritom  byť vnímaný zo zákutia tichých pozorovateľov.

Vnímavosť a videnie, obrazov, tvarov, farebnej škály svetla, prírodných bytostí, má vplyv na ozdravovanie tela a duše. Tvorivosť sa hlási a zároveň prestupuje našu myseľ, ktorá ovplyvňuje zmysluplnosť meditácií. Pomalými krôčikmi spoznávajme dary hlbín zeme- drahé kamene. Priúčajme sa miešaniu elixírov, spárujme bylinky rovnakých svetelných  vibrácií. Zbierajme kvietky, rozoznávajme vône. Spoznávajme Aromaterapiu a rôzne esencie. Zem svojou polaritou uzemňuje. Spomíname širokú škálu toho, čo nám dotvára krásu a  éterickosť prostredia pri spoznávaní samých seba a to prostredníctvom duše Zeme.

Poďme sa teda vydať na cestu....krásnych zážitkov.......

Ako malá som často pobudla dlhé hodiny sama v prírode. Pri potoku som si vytvorila bunker, aby som mohla pozorovať zvieratká, chrobáčiky , v potoku raky a malé rybyčky -pĺže . Často som sedávala v korunách stromov , najradšej som mala  jabloň- postupne som si  vytvorila  k nej blízky vzťah. V tráve som dlhé minúty ležala a pozerala sa na nebíčko..hľaďela som  a čakala,  kedy niekto velmi nežný a krehký, príde za mnou, aby som mohla svoju detskú dušičku potešiť a opäť dlhé chvíle stráviť s nimi . Veľa krát sa vraciam do obdobia detstva, pre tú nádhernú  scenériu ktorú mi príroda a jej bytôstki poskytovali. A zrazu sa v človeku prebudí dospievanie a zanecháva všetko to krásne v pozadí a chce byť niekým a niečím iným usmerňovaný a postupne stráca kontakt s tým čo bolo ale, je tu len prítomnosť a tá človeka necháva na pospas samého seba. Teda sa vedenia na ceste ujíma jeho duch. O ktorom môžeme kľudne zmýšľať, ako o chtivom, za každú cenu človeka učiť a to nekompromisne, až pokiaľ sa jedného dňa nestane niečo nepredvídané,  ale aj  veľmi silného okamihu. Kedy sa už k vedeniu dostáva na čas nevyhnutný - práve duša, teda vnútorné jadro. Snažiace  sa s nami spoločne zrieť a plniť dôležité poslanie " žiť a byť človekom ."