Duchovia prírody

 
 
 

Duchovia prírody

Kde sú duchovia prírody? Všade okolo nás v celej prírode......

Duchovia prírody - BYTOSTI                                           

Svojho ducha má strom i sedmokráska, zviera i hmyz. Sú síce živé bytosti, ktoré sú vnímané ako uzavreté spoločenstvo, sú oživené jedným spoločným duchom prírody, stretnete sa s tým napr. pri machu, niektorých hríboch, výtrusoch a baktériách. Nie je však nič čo by nemalo ducha prírody. Nenájdete ho len pri zvieratkách a rastlinách ale i vo vetre, mrakoch, mori, jazerách, riekach, potokoch i v pramenitej vode. Nájdete ho dokonca i v kameňoch. Mnohí si určite kladiete otázku či duchovia prírody zomierajú? Nie v tom zmysle, že  opúšťajú telo a duša putuje niekam inam. Sú a zostávajú spätý so svojím svetelným telom. Ale keď už nemajú žiadnu úlohu a nemôžu ani nájsť novú úlohu , keď sú unavení a chcú znovu načerpať síl , potom zmenia miesto svojho pobytu, vrátia sa k nohám Matky na nebesia. Tam je ich domov. Matka je vždy obklopená duchmi prírody, žije v zelenom kvitnúcom raji, dookola víria duchovia prírody, prichádzajú a odchádzajú. Keď sú opäť potrební na zemi, vrátia sa späť a vykonávajú svoju obvyklú činnosť. Ako často sa vracajú k Matke? Je to veľmi rozdielne, mnohí sa dožívajú niekoľko tisíc rokov, iní napr. ako iskričky sú na Zemi len niekoľko sekúnd.  Poznáme i zlých duchov prírody? Pretože sa duchovia prírody stále vracajú späť do ríše Matky, to znamená do ríše vzorov, do raja, sú plní zhovievavosti a porozumenia. Nezúčastňujú sa na páde anjelov, naopak, Matka ich posiela do prírody, aby ju liečili. Niektorí duchovia prírody sa však nechajú ľahko zviesť, patria v tom prípade k poškodenej prírode. Učia sa od ľudí, obdivujú ich a berú si ich za vzor. To znamená , keď ich  ľudia učia ako sa dá pôsobiť zlo, napodobňujú i to. Rovnako ako vedia od človeka naučiť sa zlo, dokážu sa i napraviť. Obvykle ich členia podľa štyroch základných prvkov, napr. vodní duchovia prebývajú blízko vody, bažín, močiarov alebo kameňov, vodných tokov. Na podobné delenie narazíte aj u bytostí obývajúcich zem, vzduch a oheň. Svet  duchov prírody je nekonečne rozmanitý.

AGAR - učiteľ duchov prírody v modro žltom kabátiku, v pančuchových nohaviciach a s baretkou s dlhým perom, je starý priateľ, jeho pozdrav je úklon s baretom v ruke. Takto nejako vyzerá veľký učiteľ duchov prírody, ktorého sa môžeme opýtať ak ho stretneme alebo zazreme, aby nám priblížil poznanie duchov prírody, aby sme získali lepšiu predstavu o všetkom, čo existuje o duchoch prírody.

Stromové ženy ( Matky Zeme) – Driády

V lesíku si vyhliadnite strom, oprite sa chrbtom o jeho kmeň, zavrite si oči a predstavte si, že kmeň je mäkký, vytvárajúci chládok, do ktorého sa ponárate. Ste v strome a ponárate sa do jeho pocitov. Pokúste sa uvedomiť si v ňom žijúcu Matku zem. Ona je duch prírody, ktorý spĺňa rolu Nebeskej Matky na zemi. Keď sa ňou necháte osloviť, stane sa strážkyňou vášho priania, bude vám pomáhať, aby ste smerovali k nebesám a zostali pevne zakorenení na zemi. Matka zeme býva v  strome a ochraňuje ho, stará sa o neho, lebo aj on je obrazom Matky v prírode. Ukazuje človeku to, čo má strom a človek spoločné – pevné zakorenenie v zemi a úsilie dostať sa do výšky v ústrety nebesiam. Matka zeme hovorí k ľuďom keď k nej prichádzajú a chcú sa s ňou rozprávať. Hovorí:“ Nezabudni kto si, miluj túto zem, ale uchovaj si pohľad uprený na nebesia, potom sa  všetko na dobre obráti. Potrebuješ len dôveru a dlhý dych aj  keby to malo trvať stáročia alebo tisícročia!“ Posolstvom Matky zeme je: „Neberte osobu (fyzická schránka, telo) príliš vážne, vaša duša má omnoho dlhší dych ako vaša osoba ( fyzická schránka, telo), žije večne, nemá naponáhlo a v najhoršom môže počkať. Úlohou Matky zeme je podporiť ju, posilniť a naplniť vierou. Strom, v ktorom má svoj domov však tiež zomrie, či už prirodzene alebo sekerou drevorubača – keď strom padne, zmenší sa , stiahne sa do koreňov, tam prebieha v najkratšej dobe proces starnutia zrýchlene. Ak padne strom s praskavým zvukom k zemi, odíde Matka s hlbokým povzdychom a vráti sa k Nebeskej matke. Tam zostane nejakú chvíľu až sa spojí opäť s nejakým stromom. Ak strom zomrie starobou alebo chorobou , má Matka zem ešte jednu možnosť. Môže sa vydať k inému stromu v okolí a môže v ňom prebývať spolu s vnútri žijúcou Matkou stromu, čiže budú v ňom prebývať obe. Vo veľkých, veľmi starých stromoch môže prebývať  až sedem Matiek zeme. To len zvyšuje ich vyžarovanie a pôsobnosť. Prevažne sú to stromy, ktoré ľudia považujú za ochrancov dedín alebo dokonca za sväté stromy, ktoré napríklad podopierajú a chránia ako prírodné pamiatky, pod ktorými sa radi schádzajú milenecké dvojice alebo sa pod nimi spieva, či usporiadávajú sa oslavy. Múdrosť Matky zeme môžeme zhrnúť do jedného hesla: „Všetko sa na dobré obráti.“

DETI  KOREŇOV

Všímajte si stromy, pozerajte sa dolu na kmeň do koreňov, ktoré možno trošku vystupujú zo zeme. Pozerajte sa tam, kde sa vám zdajú byť korene zvlášť komické, kde máte možno dojem, že počujete tichý radostný smiech.  Začnite okolo takéhoto stromu behať dookola a samy precítite potrebu smiať sa. Potom si ľahnite na zem a chrbát si oprite o korene, zavrite oči. Precítite ich hravosť, ale aj radosť. Majú radi veselosť, zábavu, ľudia sú podľa nich špatní, pretože sa mračia, majú špatnú náladu, kŕčovitú tvár, to ich núti k smiechu, zdá sa im to veľmi smiešne, hrajú sa, kto prvý rozosmeje ľudí. Týmto sa navzájom aj oni bavia. Chcem vám dať jednu radu. Keď sa vám narodí dieťa alebo postavíte dom, či založíte si podnik a prajete si aby dobre prosperoval, zasaďte čo najbližšie strom. Tak príde do vašej blízkosti veľká skupina detí koreňov. Môžete im potom povedať: „Pociťujte prosím spoluzodpovednosť i za dobré zdravie nielen tohto stromu, ale i dieťaťa, domu, či podniku.“ Potom sa zachovajú tak, že cítia skutočnú zodpovednosť naozaj za všetko čo je v blízkosti stromu. Aj vy môžete ich nákazlivou dobrou náladou prispieť k úspešnému zavŕšeniu vášho priania. Deti koreňov normálne žijú pod zemou, môžu i vystúpiť, no nikdy sa nevzďaľujú od svojho stromu alebo koreňa. Úlohou detí koreňov je ochraňovať Boží úsmev na zemi a starať sa oň. Už dvetisíc rokov sa starajú aj o Ježiškov úsmev. Tento úsmev ochraňujú ako svätý poklad a spojujú svoju tradičnú radosť s Bohom a Božím synom Ježišom.  Čo nás chcú vlastne naučiť? Čokoľvek začnete v ktorúkoľvek hodinu akékoľvek dielo, rozhovor, začiatok má spočívať v úsmeve, aby sa dielo zadarilo a smerovalo k úspechu. Ak je možné začínajte svoju prácu v blízkosti detí koreňov a požiadajte ich, aby dielo sprevádzali, určite sa potom podarí a bude slúžiť k blahu sveta. Deti koreňov slúžia svojim úlohám, lebo nechávajú vyrásť stromy z prapodstaty úsmevu. Ich úlohou je starostlivosť o liečenie materiálneho sveta. Múdrosť detí koreňov môžeme zhrnúť: “Ničomu sa nedarí tak dobre ako starostiam.“

 

Zemní mužíčkovia

Obývajú vnútro zeme až do jej stredu. Nie sú viazaní na určitý strom alebo krík, pohybujú sa voľne, sú tam kde niečo rastie, stačia jednotlivé trsy trávy, malá kvetinka. Bez všetkého môžu prísť aj na svetlo, ale robia to neradi. Hovoria, že ich svetlo šteklí . Keď ste unavení ľahnite si do trávy niekde kde sa cítite príjemne a ste uvoľnení. Zavrite oči, pokúste si uvedomiť , že ten malý kúsok zeme pod vami sa chveje, to šepkajú zemní mužíčkovia o rôznych novinkách zo sveta prírody a ľudí. Zaujímajú sa iba o aktuálne novinky, nezáleží im na spomienkach, nepozerajú sa nikdy dozadu. Čo je dôležité, máva často korene v minulosti . Mužíčkovia z vrchnej vrstvy zeme sa však o minulosť veľmi nezaujímajú. Dvanásť mužov zeme strážia v najhlbších útrobách zeme čisté zlaté svetlo, ktoré je sväté. Tam nie je nič temné, preto ani nie sú žiadne temné archetipy. Sväté udalosti, ktoré sa stali v dávnych dobách a určitých miestach, ochraňujú mužíčkovia spodnej vrstvy zeme. Tí uchovávajú spomienky. Kladiete si otázku, majú mužíčkovia vrchnej časti zeme mená? Dávajú si také mená, ktoré počuli vo svete ľudí a o ktorých si myslia, že znejú dôležito. Napríklad Otokar, Vilibald, Gernot, Gotthold...........takéto meno im dáva pocit väčšej dôležitosti, keď počujú ešte dôležitejšie meno, prisvoja si ho. Striedajú svoje mená ako oblečenie. Nikdy si nedávajú ženské mená. Sú duchovia prírody, medzi nimi sú zastúpené obe pohlavia ( škriatkovia, deti koreňov) ale väčšina duchov prírody je buď mužského alebo ženského pohlavia. Heslo mužíčkov zeme je: „ Prijímame a odovzdávame ďalej.“  To sa vzťahuje na ich formy a príbehy. Je to pre nich ako nádych a výdych.“

 

OBRI  - sú duchovia hôr, horských pásiem , pohorí i obzvlášť vysokých piesočných dún. Sú obrovskí, presne ako v rozprávkach, ich základom sú skutočné pozorovania. Hovorí sa o nich ako o ženách.  Nie je to ponižujúce, ale úctivé. Ich tvár má výraz dobromyseľnosti, trpezlivosti, zhovievavosti, trochu naivnosti, prostoduchosti. Tak ako pomaly hovoria, tak sa i pohybujú. Máte dojem , že sa vôbec nehýbu. Strážia a opatrujú všetko čo je vytrvalé a spoľahlivé.  Opatrujú hory a ich okolie, ochraňujú stálosť tradície, duševnú rovnováhu, dlhý dych, pevný základ na ktorom môžete stavať. To je zmyslom ich života, je to pre nich sväté. Keď sa vám podarí uvidieť zavčasu zrána východ slnka z výšin, prežiť ho v tichu hôr a vnútornom tichu, vzdialení od všetkého zhonu, potom zažijete i ochrancov tejto hory.  Pocítite horu pod sebou a obra nad sebou. Obri sú veľmi zhovievaví a trpezliví, na všetko veľmi pomaly reagujú. Čo ich však skutočne môže rozhnevať je hluk,  reproduktory, množstvo ľudí, ich bezmyšlienkovitosť, rýchlosť, ľudia bez patričnej úcty. Reagujú veľmi citlivo na neúctu ľudí, podľa ich názoru by sa v horách nemalo stavať nič iného ako kaplnky na vrcholoch hôr kríže, alebo sochy Matky Božej, takéto niečo milujú. Aké je ich heslo? „Súhlas Otca na nebesiach s dielom je istý.“ Heslo vzťahujúce sa k ľuďom:“ Svoj život by si mal stavať na tomto súhlase.“

 

TROLLOVIA - sú oveľa väčší ako ľudia. Nie sú spätí s horami. Pohybujú sa voľne. Pohľad na nich nie je zvlášť príjemní, sú schudnutí, chudí až na kosť akoby boli drevené bábky. Ich tváre pôsobia skôr nepriateľsky, majú veľké oči, nekľudný pohľad. Hnevajú sa na ľudí, ktorí sú namyslení a sebavedomí, ktorí si myslia o sebe, že sú dôležití. Znamená to, že spôsobujú aby s týmto ľuďom vodilo zle – nedarilo sa im v práci, prípadne im spadol počítač, aby stratili peňaženku, padali im veci a mnohé iné. To je výsledok, o ktorý sa usilujú a ktorým sa snažia utíšiť svoju zlosť. Do domu nikdy nevojdú, ale svojimi kostnatými pažami oknom zničia elektrické vedenie alebo potrubný systém. Čo sa im nepáči na človeku, ktorý sa príliš podceňuje? Najradšej by na neho zakričali: “Čo si zabudol, že si stvorený k obrazu Božiemu?“ Ako zaobchádzajú s človekom, ktorý našiel správnu mieru? Takému pomáhajú a v nebi sa za neho prihovárajú. Na zemi mu pomáhajú vo všetkom v čom len môžu, to znamená šťastie a blahobyt mu zabezpečujú.  Beda tomu človeku, ktorý zneužije ich dobrotu a zabudne

z toľkého šťastia a blahobytu na správnu mieru, potom mu všetko chcú oplatiť. Taký človek už u  nich nikdy nenájde pomoc. Aké je ich heslo? „Všetko bude jasné, to je aj posolstvo pre ľudí. Dávajte pozor na to ako žijete. My sme všade kdekoľvek vás nájdeme, nahliadneme do vás, majte sa na pozore.“

 

Trpaslíci – nežijú ani pod zemou ani na zemi, len v dutinách, z ktorých majú prístup na zemský povrch, napr. skalné otvory, výklenky, pukliny, diery. Je to veselý malý národ. Sú veľkí ako palec, dlhí ako predlaktie, nohy sú krátke, hlava a ruky k tomu príliš veľké, výrazné nosy a lícne kosti, obočie, ústa, výraz tváre pôsobí ako starý a múdry s vráskavenou pokožkou.  Majú husté biele nepestované vlasy. Ženy si robia vrkoče alebo uzly, muži si nikdy nestrihajú fúzy. Žijú v skupinkách, kde je ich okolo dvadsať, občas žijú vo dvojici z dôvodu starostlivosti o seba, niektorí z nich žijú radšej samy ako pustovníci, tí však nie sú príliš prívetiví a veselí. Ich oblečenie je prirodzené farbe zeme, ženy niekedy mávajú ozdobené vlasy, občas nosia čapice so strapcom alebo kapucne. Keď s nimi chcete nadviazať kontakt, musíte sa zmenšiť, predstavte si , že ste veľký ako palec, zmenšite si aj pocit duševnej veľkosti a dôležitosti. Postavte sa na ich úroveň a pozrite im z očí do očí. Sú plachí a neradi sa nechávajú vidieť, skôr ich budete počuť ako vidieť. Zmyslom ich života je strážiť a chrániť poklady. Neprídu samy od seba, nebudú s vami ani hovoriť ak nebudete aj vy ako trpaslík a tiež ak nebudete v sebe ochraňovať svätú vetu. Svätá veta - keď nosíte spomienku alebo úctu k nejakému svätému a viete o ňom rozprávať. Dožívajú sa niekoľko storočí. Najstarší sú starší ako 2100 rokov, to znamená, že boli súčasníkmi Ježiša, prežili Kristovo zjavenie v pozemskej aure, chránia Turínske plátno. Heslo znie: „ Žiadny kráľ nie je bez trpaslíka,“ to znamená, že nech človek má vo svojich rukách sebe viac moci, keď svoj úrad nespravuje múdro a spravodlivo, nechránia ho trpaslíci a nie je ani kráľom.

 

Škriatkovia – sú duchovia prírody, sú k ľuďom najbližšie. Vyhľadávajú spoločnosť ľudí, napodobňujú ich, učia sa od nich a udržiavajú s nimi priateľstvo. Vyzerajú ako malí ľudia, len paže a nohy majú v porovnaní s ľuďmi dlhšie a tenšie. Ľuďom siahajú po kolená. Mávajú tmavšiu pleť, sú viac do hneda, obliekajú sa do starodávnych  kabátikov, nosia pumpky a barety, ženy odev s dlhými faldami a šatky.

Žijú v rodinách, rodiny tvoria veľké rodiny a spoločenstvá. Celý povrch zeme je rozdelený na malé kráľovstvá. Kráľ je pre svoj národ niečo ako dobrý otec pre svoju rodinu. Muži a ženy sa dávajú dohromady a tvoria rodinu, pretože chcú. Učia a vychovávajú svoje deti, starajú sa o vzťahy s rodinami vo svojom okolí. Dostávajú mená od rodičov a nikdy ich nemenia. Prvá polovica mena je meno kráľovstva, druhú polovicu vymyslia rodičia. Zomrú tak, že sa jednoducho vrátia k nohám Matky na nebesiach. Stane sa to vtedy, keď po niekoľko tisíc rokov plnili svoje úlohy a cítia, že ich čas sa chýli ku koncu, že je dokonané. Napríklad keď miesta kde žili sú znehodnotené, nemôžu tam už ďalej žiť a inde sa im už nechce začínať. Ich úlohou je prežiť predovšetkým radostný, harmonický, milostiplný život  v láskyplnom rodinnom prostredí. Ochraňujú poklad múdrosti, totiž poznanie  o nebeskej rodine. Sú predovšetkým orientovaní na Matku na nebesiach. Ako nám vlastne môžu pomáhať? Môžu nás napríklad upozorniť na dopravnú zápchu alebo miesto na parkovanie, keď je naše dieťa v nejakom ohrození. Heslo škriatkov: „Spoločný smiech je dvakrát, trikrát veselejší,“ ide o to, aby sme prežívali život radostne a harmonicky v spoločnosti.

Matky noci

( Nebeské, Pozemské)

Keď sa skláňa noc preberajú vlády Matky, Matky noci, Nebeské, Pozemské. Sú veľké aké strom a ochraňujú celé okolie. Nájdete ich na miestach, ktoré sú chránené na cintorínoch, či na okrajoch lesov. Predstavte si ju ako životom skúšanú starenku s bielymi vlasmi, zviazanými do uzla, v tmavom šedo-modrom skladanom odeve. Poklad, ktorý ochraňuje je múdrosť spočívajúca v prijatí reality. Chráni zákon Matky , všetko čo je materské. Chráni lásku ku stvoreniu a preto je tiež nazývaná Nebeská, pozemská. Skutky Matky noci sú, že jednotlivo na všetko vo svojom okolí vzhliada s láskou, na každý dom, ľudí, zvieratá, rastliny, potoky, rybníčky, vrchy. Spiace tvory pocítia tento dotyk, pousmejú sa, schúlia sa, povzdychnú si, s vďačnosťou voľne dýchajú. Heslo Matiek noci: “ Umožnite svetlu, aby pôsobilo alebo nestrácajte nádej.“ 

 

Gnómovia – naviazať s nimi priateľský vzťah nie je ľahké. Nie sú proste milí a priateľskí. Menia neustále svoj vzhľad, niekedy vyzerá ako Peter Pan a inokedy ako gašparko. Pletú ľudí a to je ich najobľúbenejšia zábava. Sú radi keď uvádzajú ľudí do pochybností. Gnómovia ochraňujú originalitu a sklon k rozmanitosti a neočakávané zvraty, čo je opakom plánovania. Ide im o oslobodzovanie od nátlaku, predsudkov,  oslobodenia od všetkého  čo nás odvádza od Božského impulzu voľnosti. Sú sotva veľkí ako palec, ochraňujú veľkosť a dôstojnosť tvorby, v ktorej hľadajú myšlienku hravej slobody. Týmto nám nechcú zle, ale upozorniť na klapky na vašich očiach, na bariéry a vzory. Múdrosť gnómov vieme stručne zhrnúť do hesla: „ Nakoľko si zo  všetkého robia srandu, môžeme formulovať heslo asi takto: „ Nechajte sa obdarovať, alebo k ľudskej veľkosti patrí nechať sa obdarovať.“ Správne je  všetko, lebo ani jeden z nich neodporuje a všetci súhlas

VODNÉ BYTOSTI 

                                                    

Rusalky a vodníci – žijú vo väčších vodách, pomaly tečúcich prúdoch, najradšej žijú v moriach. Sú väčší než ľudia. V moriach žijú vo väčších spoločenstvách, v riekach a jazerách žijú samostatné kráľovské páry. Nájdete ich napríklad v hornom toku Rýna.  Tvár a horná časť tela skutočne vyzerá ako ľudské, iba pokožka je veľmi klzká, tvár rusaliek je veľmi krehká a krásna. Ostatné telo prechádza do vody akoby z nej ešte ani nevystúpilo ( rybí chvost ). Priblížiť sa k nim môžete v pohyblivej vode, keď sa pozorne zahľadíte. Oči má modré, alebo zelené, usmieva sa na človeka, skrátka človek si nie je istý.  Kráľovské páry – vo vode panuje vlastný poriadok. Vodníci a rusalky nič neprikazujú, reprezentujú a ochraňujú určité úseky povodí. Uchovávajú spomienky týchto vodných krajín. Voda má nekonečnú pamäť, každá kvapka ukladá do svojej pamäti všetko čo zažila, nič nezanikne. Je to vstup do kroniky nazývanej akaša. Každá kvapka prežila dejiny. Vodníci a rusalky ukladajú históriu do svojej pamäti a uchovávajú všetky podstatné informácie z oblasti, ktorú ochraňujú a reprezentujú. Podstatné je pre nich všetko, čo súvisí s emocionalitou: s hnutím srdiečka, so slzami, s potom i s krvou, ktorá je zvláštnou šťavou. Títo vodní duchovia sú veľmi dobrými a múdrymi učiteľmi. Ochraňujú zároveň čas aj večnosť, uchovávajú všetky pamätné okamžiky a ochraňujú beh času od večnosti, z ktorej pochádzame až do večnosti, do ktorej sa navrátime.  Ich heslo znie: „Každá kvapka je jedna slza.“ Rada, ktorú dostávame od vodníkov a rusaliek znie: „Všetko by ste si mali vziať k srdcu, ale nič by vás nemalo pripraviť o pokoj.“ Bezprostredne s nimi hovoriť je veľmi ťažké. Ich reč je tak pomalá, že nemôžete vnímať spojitosť medzi jednotlivými tónmi, je veľmi hlboká, akoby ste prehrávali mimoriadne pomaly zvukovú nahrávku.

Undiny – sú ako jazdkyne na vlnách alebo divoké sestry. Sú veľké ako ľudia, nájdete ich v burácajúcich vlnách, ktoré vytvárajú penu, kde sa rozbíja morský príboj o skaly, alebo kde rieky tvoria vodopády, peruje. Majú dlhé vlasy ozdobené chaluhami a nevypočítateľnú tvár naháňajúcu hrôzu a predsa nádhernú práve svojou divokosťou, silou a hrdosťou. Pokojné vody nie sú ich miestom, ak sú od hučiacich vôd celkom odpútané, vracajú sa späť k Matke na nebesia. Inak tak urobia až po mnohých desaťročiach, nie sú staršie ako 120 rokov. Ochraňujú prapôvodný stav, z ktorého vzniklo Božie dielo. Uchovávajú spomienku na pôvodnú podobu Matky zeme. Undiny môžeme označiť ako priateľské bytosti, nie sú však súcitné a ani mierne, odvážneho človeka podporujú, sú mu nápomocné ( surfovanie na veľkých vlnách ). Heslo: „ Kto sa odváži, vyhrá.“ Nežijú z nejakého plánovania budúcnosti, ich sila sa rozvíja teraz, ich nespútanú divokosť nemôže nič ohroziť.

 

Sirény – zvodné, krásne, nahé ženy, sú bytosťami vzduchu. Keď sa pohybujú,  pohybujú vzduchom, nechajú sa unášať vetrom. Zdržiavajú sa v blízkosti vôd, v krásnych romantických zátokách, mohli by ste ich priradiť aj k vodným bytostiam. Spev sirén však skutočne môže byť pre ľudskú myseľ silnou inšpiráciou, pod ich vplyvom sa môžu rozhádané dvojice znovu zamilovať a opäť k sebe nájsť cestu. Ich spev, ktorý človeku zamotá hlavu, mätie myseľ, nechá rozplynúť realitu, človek sa dostane do stavu medzi snením a bdením, nevie čo vlastne chcel, čo povedal a čo nie , zabudne akoby sa vznášal v spomienkach a nádejach. Spievajú vždy, aj keď ich nikto nepočuje, pre všetky zvieratá, hlavne pre tie, ktoré sú v noci hore, spievajú slnku, všetkým ľuďom, milujú deti, predovšetkým malé, šťastné snílky. Teší ich keď ich spev ľudia počúvajú a dotkne sa ich sŕdc. Heslo: „ Odváž sa snívať,“ lebo poklad, ktorý ochraňujú je nálada, raj, v ktorom neplynie čas , v ktorom je tisíc rokov jeden deň, všetko kvitne, vonia ako na jar, v ňom je vlastne domov. Prinášajú raj na zemi.

Nymfy – nežijú bezprostredne pri vode, potrebujú ju mať však vo svojej blízkosti, pretože ich úlohou je opatrovať a starať sa o svätú  a liečivú čistotu. Radi tancujú, pri tom im vlajú závoje a stuhy v jemných bledo žltých farbách, ich takmer priehľadné postavy spolovice tak veľké ako človek  pôsobia rozprávkovo.  Nemajú nič proti ľuďom, potrebujú bezpečné ticho a preto sa držia od nich ďalej. Jednou rukou sa dotýkajú vody, druhou rukou sa naťahujú k nebu, slnku, mesiacu, hviezdam, k niektorému svätému vyžarujúceho jasné svetlo, dokonca k samému Synovi prameňu všetkého svetla. Majú v rukách moc a prepožičiavajú vode magickú silu. Menia pramenitú vodu na liečivú, ktorou liečia. Voda, ktorú majú nymfy pod ochranou, pôsobí proti jedom, ukľudňuje, povzbudzuje, pomáha prekonať melanchóliu, hojí rany, odstraňuje zahlienenie, znižuje horúčku, mierni zápaly a podobne. Kde nie sú nymfy nemá voda živosť a ani liečivý účinok. Heslo nýmf je: „ Ako hore, tak dole, ako na nebesiach tak by malo byť aj na zemi.“ Dôležité je požiadať skupinu minimálne troch nýmf, pretože jedna by zahynula od žiaľu za ostatnými, aby žili v našej záhrade. Ak sa nachádza na vašom pozemku prameň, studňa, rybníček, požiadajte nymfy, aby tento kúsok vody ochraňovali a posvätili ho.